Moje obľúbené diagnózy sú problémy s kolenami a nie je to náhoda. Je to práve kvôli tomu,
že som sama mala úraz kolena a tým pádom sa viem lepšie vcítiť do toho, čo ľudia
s podobnými problémami prežívajú.
Bolo to v marci 2022, keď som chodila do druhého ročníka fyzioterapie a spolužiaci ma zavolali, či by som s nimi šla vyskúšať lezeckú stenu (bouldering). Hovorím si, prečo nie. Išlo mi to celkom dobre, nebol žiadny problém, až pri poslednom pokuse, ako sa už nazbierala únava, tak som sa neudržala a spadla tak nešťastne, že sa mi zrotovalo koleno
a dopadla som priamo naň.
Prvé sekundy bola bolesť naozaj veľká, no aj napriek tomu, som si myslela, že to musí byť len narazené. V priebehu piatich minút koleno celé opuchlo, ale aj napriek tomu som ešte dokázala ako tak prejsť. Dopravila som sa na ubytovanie a pri jednom pohybe som mala pocit akoby mi „vyskočilo“ koleno. Vtedy som spozornela a napadlo mi, že asi to nebude úplne v poriadku. Bolesť samotného kolena už nebola nejaká veľká, skôr mi vadilo stuhnutie zadných stehenných svalov. Stále som si však nemyslela, že je to až také vážne, že by som musela ísť na pohotovosť.
Ráno som sa nemohla postaviť z postele, tak som pochopila, že predsa by som mala ísť k lekárovi. Problém bol však prekonať schody. Popravde ani sama neviem, ako som sa nakoniec po tých schodoch dostala dole, ale navštívila som urgentný príjem. Tam ma poslali na röntgen, kde sa ale nič neukázalo. Ešte v ten deň mi vyberali krv z kolena, ktorej tam bolo celkom dosť. Odchádzala som s protizápalovými liekmi, ortézou a dvoma nemeckými barlami. Asi o tri týždne na to som absolvovala magnetickú rezonanciu, ktorej výsledok bol pre mňa v tom momente hrôzostrašný.
Ukázalo sa, že som mala natrhnutý meniskus, roztrhnutý predný krížny väz a
natiahnutý bočný kolaterálny väz, dokonca mikrozlomeniny, ktoré neboli viditeľné ani na
röntgene. Kvôli mikrozlomeninám mi odporúčali koleno ešte fixovať ortézou.
Bolo to pre mňa, športovkyňu, veľmi ťažké obdobie, pretože som nemohla vykonávať
aktivity, na ktoré som zvyknutá. Výhodou bolo, že som v rámci svojho štúdia mohla
konzultovať svoj stav s viacerými odborníkmi, nevýhodou, že som prednášky, cvičenia aj
prax musela absolvovať s barlami, čo nebolo úplne jednoduché. Napriek tomu, že som mala
barle a fixáciu, tak som vykonávala aspoň cvičenia, ktoré mi dovoľoval môj stav, aby atrofia (úbytok) svalstva nebola až taká veľká. Taktiež som používala eletrostimulačný prístroj.
Ako sompostupne odkladala barle, chôdza bola stále veľmi neistá, hlavne kvôli mojim obavám, pretože som vedela, že mám poškodených viacero stabilizátorov kolenného kĺbu. Bolesť som v podstate nemala, ale výrazným problémom bolo opätovné opúchanie kolena,
a taktiež spomínaná obava, že sa znova zraním. Ako som začala viac a viac posilňovať aktívne stabilizátory (svaly), tak aj obava bola menšia a vlastne som zistila, že nestabilita môjho kolena vôbec nie je taká zlá, čo mi potvrdil aj doktor a viaceré testy. V tom čase mi veľmi pomohol môj vyučujúci, s ktorým som absolvovala rehabilitácie, čo mi pomohlo nie len
fyzicky, ale aj psychicky.
Kvôli pretrvávajúcemu opuchu som na konci júna 2022 absolvovala artroskopiu, kde mi
odobrali kúsok menisku, s konštatovaním, že z môjho predného krížneho väzu kúsok zostal,
a keďže koleno je celkom stabilné, plastika zatiaľ nebude potrebná. Naďalej som pokračovala
v intenzívnej rehabilitácii, kde sme s mojim vyučujúcim neskôr zaraďovali aj cvičenia, s ohľadom na to, že sa plánujem vrátiť k športovým aktivitám.
Zaraďovala som aj plávanie, bicykel a neskôr turistiku. Taktiež sme vykonávali aj funkčné testovanie, aby sme zistili, či som pripravená opäť športovať, respektíve, aby sme eliminovali riziko opätovného zranenia. Približne po desiatich mesiacoch od zranenia som sa opäť vrátila k behu.
